Nedávno jsem na netu objevil zajímavý článek o Pepi Bicanovi. článek byl uveřejněn na webu slovenského časopisu Korzár. Doufám, že se nikdo nebude zlobit, když jej zde uvedu.
Josef "Pepi" Bican odišiel navždy, ale z histórie futbalu nikdy Milan DANKO Dvanásteho decembra 2001 vo veku 88 rokov zomrel v Prahe génius futbalu, legendárny Josef "Pepi" Bican. Odišiel najlepší strelec futbalovej histórie. Za ním v histórii futbalu figurujú traja Maďari, piaty je Škót McGrovy, šiesty Nemec Gerd Müller. Až po ich nasleduje neeurópsky strelec Mexičan Hugo Sanchez, po ňom ďalší Maďar Ferenc Szusza a až potom slávny Argentínčan, neskôr Španiel, Alfredo di Stefano. Bican drží rekord i pokia? ide o počet titulov krá?ov ligových strelcov. Má ich celkove tucet, z čoho získal tri v Rakúsku, kde hral za Rapid Viedeň. V závese za ním sú Brazílčania Pelé a Romário, ktorí majú po 11 titulov. Uvediem preto štatistické údaje, ktoré pochádzajú z archívu ?uboša Jeřábka, ktorý je jediným zástupcom v medzinárodnej federácii futbalových historikov a štatistikov.
Najlepší ligoví strelci svetovej futbalovej histórie
1. Bican (518 gólov), 2. Puskás (511), 3. Schlosser (417), 4. Zsengelér (416), 5. McGrory (410), 6. G. Müller (405), 7. H. Sanchez (394), 8. F. Szusza (393), 9. Bianchi (385), 10. A. di Stefano (377).
Ide iba o strelené ligové góly, v prípade "Pepi" Bicana sú to góly nastrie?ané v rakúskej, protektorátnej a československej lige.
Najlepší československí ligoví strelci 1. Josef Bican 447 (589), 2. Vlastimil Kopecký 252 (302), 3. Oldřich Nejedlý 180 (236), 4. Jozef Adamec 170 (246), 5. Zdeněk Nehoda 145 (225).Prvé číslo je počet gólov nastrie?aných v československej lige (vrátane protektorátu čechy-Morava). Druhé číslo v zátvorke udáva celkový počet gólov vrátane reprezentácie a v zápasoch európskych pohárov. V prípade Bicana sa pripočítava tiež 71 gólov, ktoré dal v rakúskej lige.
Ako jeho zbožňovate? už od žiackych rokov som nikdy nepočítal s tým, že ako 20-ročný sa s ním v októbri 1945 stretnem v Prahe na ihrisku Sparty v Prahe v ligovom zápase SK Slavie Praha - SK Jednota Košice. Celý zápas som myslel len na to, ako sa k nemu po zápase dosta? a poda? mu ruku. Podarilo sa mi, ale ruku mi o 10 rokov starší pán podal sám a poklepal ma po pleci. Pán futbalista a futbalový učeň - nezabudnute?ná udalos? v mojej futbalovej kariére.
O Bicanovi som na stránkach denníka Korzár písal, no a v tomto tre?om, žia?, už rozlúčkovom článku, dovolím si napísa? historku z jeho futbalovej činnosti. Stalo sa to v jednom z vojnových ligových ročníkov (protektorátnych - roky 1939 - 1945) v stretnutí SK Slavia - Zlín. V prvom polčase červeno-bieli nie a nie zabra?. Ani zohratá dvojica Bican - Kopecký sa na nič nezmohla. V polčase favorizovaná Slavia prehrávala 0:1, obecenstvu sa to nepáčilo a vrchol ne?úbosti nastal vtedy, keď kapitán SK Slavia Bican vzal loptu do rúk a niesol ju k rozhodcovi s poznámkou, že s takou "šišatou kožou" sa futbal hra? nedá. "To je fajnovka, fúj! Bican ven!" Ale scéna Bican - rozhodca sa nieko?kokrát opakovala za búrlivého piskotu pravoverných slavistov. Uragán pískania a nadávok sa zniesol na plochu starého letenského štadióna SK Slavia (za vojny vyhorel) aj vo chvíli, keď červeno-bieli nastupovali do druhého polčasu. Bican niesol úplne novú kanárikovo žltú futbalovú loptu. Pokojne sa s ňou pohrával a nedbal na krik rozhorčených divákov. Hostia vyhrávali a obecenstvo bolo úplne na ich strane.Trvalo to však len pä? minút, keď sa tváre slavistických krik?úňov začali rozjasňova? ako jarné slnko. To Bican dostal prihrávku od Kopeckého a po strele tohoto fenoména do horného rohu sa brankár hostí Jordák iba pozeral. Potom to išlo ako nezadržate?ná lavína. Elegantný oblúčik - 2:1. Góly padali ako na jeseň lístie zo stromov, tretí, štvrtý, piaty, šiesty a siedmy gól... Tých pre Zlín prekliatych sedem gólov do siete kopol jeden človek menom Josef "Pepi" Bican.
Toto je len jedna epizóda "Pepiho" rekordov popísaná v knihe "Velikáni naši kopané". Fanúšikovia sú stále rovnakí, ale Bican bol len jeden. Dal to?ko gólov, že štatistici to majú ?ažké da? dohromady. Ale ten, kto tvrdí, že "Pepi" Bican bol najúspešnejším futbalovým strelcom histórie, sa nemýli. Zamiloval si loptu už od štyroch rokoch a lúčil sa s ňou až v sedemdesiatke. Ocenení, pohárov, trofejí, "zlatých kopačiek", sa Bican dočkal až po ukončení kariéry. Bi?ag "persona non grata" ho sprevádzal dlhé roky.
Ak som spomenul prvé podanie ruky s týmto idolom, musím spomenú? i naše posledné. Bolo to presne 18. decembra 1948 na ihrisku na Tehelnom poli v zápase ŠK Bratislava - SK Slavia Praha (5:4). Bol to zápas bez obecenstva a čuduj sa svete aj bez novinárov. Bolo to v deň mojich 24.narodenín. Kopol som ví?azný gól, avšak vtedy som ešte nevedel, že stisk ruky práve s Josefom "Pepi" Bicanom bol posledným v mojej futbalovej činnosti.
Josef "Pepi" Bican odišiel navždy, ale z histórie futbalu nikdy.
